Recenzia Róbert Kotian eKUMŠT
Koniec sveta ešte nenastal
Róbert Kotian, 25. 07. 2011
1. Bonusom prvojúlového stretnutia s Pavlom Vilikovským u Samka Abraháma na literárnom BIH (Bratislavský inštitút humanizmu) bolo jeho čítanie doteraz neuverejnenej poviedky o Červenej Čiapočke, erotického príbehu, odohrávajúceho sa kdesi na pomedzí Belgicka, Holandska a Luxemburska.
2. Prípadne v bavorskom Čiernom lese, ale túto neistotu vysvetlím hneď v ďalšej vete.
3. Podstatné bolo totiž iné – vyvrcholenie klasicky známeho príbehu, keď si to na posteli rozdávali vlk, horár a maloletá Čiapočka, kým babička sa ukryla pod posteľ, preto relevantnosť jej svedectva, aj vzhľadom na nedostatky sluchu a zraku, treba vnímať s istými pochybnosťami.
4. Hoci pointa, keď sa horár chce vyhnúť prípadnému obvineniu či súdnemu procesu tým, že vlkovi pripomína sex s maloletou a Čiapočke súlož so zvieraťom, vracia celý príbeh do reálnejších kontúr.
5. Keďže o knihe Pavla Vilikovského Pes na ceste som písal na inom webe, naštartujem projekt recenzií kandidátov súťaže Anasoft litera iným dielom – Príbehmi Považského Sokolca Lukáša Luka.
6. Aj – či najmä preto, lebo tak ako pri viacerých knihách Pavla Vilikovského (Večne je zelený, Slovenský Casanova, Pes na ceste) aj pri textoch Lukáša Luka sa neraz pristihnem, že sa pri čítaní zabávam.
7. Nie je to síce ten druh smiechu ako napríklad pri Zeměploche Terryho Pratchetta, Stopárovi Douglasa Adamsa či Pánovi Kaplanovi Lea Rostena, ale je to príjemný pocit.
8. Čo nie je na literatúru málo, skôr naopak – pri domácej produkcii tobôž.
9. Hoci hneď na tomto mieste musím autorovi vytknúť jeden podvod voči čitateľovi.
10. Pretože ak na strane 18 o Agnese Riedlovej, cestujúcej za svojou tehotnou dcérou do Viedne, píše: „Horúčkovité myšlienkové pochody spôsobili, že Agnese stekali spod líščej baranice cícerky POTU" (verzálky rk) – orientuje čitateľa niekam úplne inam, ako je skutočné vysvetlenie Agnesinho kolapsu na následky podchladenia hlavy na hraničnom priechode v Bergu.
11. Čitateľ si túto chybu môže overiť už na protiľahlej strane: „Príčinou boli tri balíčky hlbokozmrazenej zeleniny, ktoré sa Slovenka snažila pod kožušinovou baranicou nelegálne previezť na územie Rakúskej republiky."
12. Pozornejšiemu redaktorovi by tento kiks zrejme neunikol.
13. V detektívnom žánri by takéto z(a)vedenie čitateľa bolo neodpustiteľné.
14. Sústredenejší čitateľ si však rovnako všimne viacero nenápadných fórov, akými Luk vo svojej skladačke nešetrí, vyvolávajúc pobavený úsmev čitateľa.
15. A neskrývajú sa iba v pointách jednotlivých príbehov obyvateľov Považského Sokolca alebo v zázračnom kufri kúzelníka Kornela Čuridla.
16. Ale tiež napríklad pri gradácii konfrontácie pracovného a víkendového režimu Agnesy Riedlovej, či pri reinkarnácii slávnostných príhovorov starostu Mateja Vladára.
17. Lebo tie jemné štylistické zásahy do univerzálneho prejavu hlavy obce, vďaka ktorým je využiteľný nielen pri oslave piateho výročia založenia JRD, ale aj pri ocenení príchodu vojakov spriatelených armád Varšavskej zmluvy, či organizovaní zájazdu koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu do hlavného mesta, nenápadne signalizujú, ako sa podarilo našim predkom prežiť v tomto nie vždy pohostinnom geopriestore.
18. Bol to myslím František Mikloško, ktorý ešte ako predseda SNR pri jednom stretnutí s Margaret Thatcherovou prezentoval životaschopnosť slovenského národa, ktorý na tomto území prežil dominanciu Rimanov, Avarov, Tatárov, Turkov, Maďarov, Čechov aj Rusov...
19. Prednosťou Lukových poviedok je, ako sa mu darí prepájať svet veľkých globálnych zmien so svetom obyvateľov „dediny utopenej v tichu, mimo rušných dopravných tepien" a ako šarmantne a vtipne vykresľuje ich bizarné transformácie v maloslovenských reáliách.
20. A hoci nie každé priestorové a časové prekríženie sveta a Považského Sokolca je nadštandardne vydarené (napríklad rumunsko-považský príbeh výrazne prevyšuje jeho iracko-považskú konkurenciu, tej však zasa dodáva grády excelentný obrázok Milky Zimkovej), Považský Sokolec sa vďaka svojmu geniu loci nestráca v dejinách sveta, Rímskej ríše, Rakúsko-Uhorska, Československa, vojnového slovenského i povojnového československého štátu, aj keď má občas namále.
21. Aj preto odmietam uveriť, že by „v Považskom Sokolci nastal koniec sveta", hoci ako pointa celej mozaiky sa táto posledná veta priam ponúka.
Lukáš Luk: Príbehy Považského Sokolca
Petrus, Bratislava 2010